emacs/etc/TUTORIAL.sk

Copyright (c) 1985 Free Software Foundation, Inc; podmienky pozri na konci.
Do <20>e<EFBFBD>tiny prelo<6C>il Milan Zamazal <pdm@zamazal.org>, do sloven<65>iny Miroslav
Va<EFBFBD>ko <zemiak@zoznam.sk>.

M<EFBFBD>te pred sebou t<>torial k Emacsu.

Pr<EFBFBD>kazy Emacsu v<>eobecne vyu<79><75>vaj<61> kl<6B>vesu CONTROL (ob<6F>as ozna<6E>ovan<61> ako CTRL
alebo CTL) alebo kl<6B>vesu META (ob<6F>as ozna<6E>ovan<61> EDIT alebo ALT).  Aby sme tieto
n<EFBFBD>zvy nemuseli st<73>le p<>sa<73> v plnom znen<65>, budeme pou<6F><75>va<76> nasleduj<75>ce skratky:
 C-<chr>  znamen<65> podr<64>a<EFBFBD> kl<6B>vesu CONTROL a stla<6C>i<EFBFBD> znak <chr>.
          Teda C-f znamen<65>: podr<64>te kl<6B>vesu CONTROL a stla<6C>te f.
 M-<chr>  znamen<65> podr<64>a<EFBFBD> kl<6B>vesu META, EDIT alebo ALT a stla<6C>i<EFBFBD> <chr>.
          Ak nem<65>te <20>iadnu z kl<6B>ves META, EDIT ani ALT, tak namiesto toho
          stla<6C>te a pustite kl<6B>vesu ESC a potom <chr>.  Kl<4B>vesu ESC budeme
          ozna<6E>ova<76> <ESC>.

D<EFBFBD>le<EFBFBD>it<EFBFBD> pozn<7A>mka: pr<70>cu s Emacsom ukon<6F><6E>te stla<6C>en<65>m C-x C-c (dva znaky).
Znaky ">>" na <20>avom okraji ozna<6E>uj<75> miesta, kde si m<>te vysk<73><6B>a<EFBFBD> pr<70>kaz. Napr.:
<<Blank lines inserted here by startup of help-with-tutorial>>
[Prostredn<64> <20>as<61> obrazovky je pr<70>zdna z<>merne. Text pokra<72>uje ni<6E><69>ie.]
>>  Teraz stla<6C>te C-v (view next screen) pre posun na <20>al<61>iu obrazovku.
        (Smelo do toho, spravte to pridr<64>an<61>m kl<6B>vesy control a stla<6C>en<65>m v.)
	Od tejto chv<68>le by ste toto mali robi<62> ak do<64><6F>tate zobrazen<65>
        obrazovku.

V<EFBFBD>imnite si, <20>e pri posuve obrazoviek v<>dy zost<73>vaj<61> zobrazen<65> dva riadky
z predch<63>dzaj<61>cej obrazovky; to poskytuje ur<75>it<69> n<>v<EFBFBD>znos<6F> pri postupnom
<EFBFBD><EFBFBD>tan<EFBFBD> textu.

Prv<EFBFBD> vec, ktor<6F> potrebujete vedie<69> je, ako sa v texte pohybova<76>
z jedn<64>ho miesta na druh<75>.  U<> viete, ako sa posun<75><6E> o jednu obrazovku
vpred, pomocou C-v.  Na prechod o obrazovku sp<73><70> pou<6F>ite M-v
(podr<64>te kl<6B>vesu META a stla<6C>te v alebo stla<6C>te <ESC>v ak
nem<EFBFBD>te kl<6B>vesy META, EDIT ani ALT).

>>  Sk<53>ste stla<6C>i<EFBFBD> M-v a potom C-v, nieko<6B>ko kr<6B>t to zopakujte.


* ZHRNUTIE
----------

Na prezeranie obrazovkov<6F>ch str<74>nok s<> u<>ito<74>n<EFBFBD> nasleduj<75>ce pr<70>kazy:

	C-v	Posuv o obrazovku vpred
	M-v	Posuv o obrazovku sp<73><70>
	C-l	Zmazanie obrazovky a znovuzobrazenie cel<65>ho textu,
                pritom sa text pod kurzorom presunie k stredu obrazovky.
                (Ide o Control-L a nie Control-1.)

>> N<>jdite kurzor a zapam<61>tajte si, ak<61> je okolo neho text.
   Potom stla<6C>te C-l.
   N<>jdite kurzor znovu a v<>imnite si, <20>e je okolo neho ten ist<73> text.

Na pohyb po cel<65>ch obrazovk<76>ch m<><6D>ete tie<69> pou<6F>i<EFBFBD> kl<6B>vesy PageUp a PageDown,
ak ich V<><56> termin<69>l m<>, ale pre pohyb s<> efekt<6B>vnej<65>ie kl<6B>vesy C-v a M-v.

* Z<>KLADN<44> OVL<56>DANIE KURZORU
----------------------------

Pohyb medzi obrazovkami je u<>ito<74>n<EFBFBD>, ale ako sa premiestnime na konkr<6B>tne
miesto v texte na obrazovke?

Je to mo<6D>n<EFBFBD> dosiahnu<6E> nieko<6B>k<EFBFBD>mi sp<73>sobmi.  Najz<6A>kladnej<65><6A>m sp<73>sobom je
pou<EFBFBD>itie pr<70>kazov C-p, C-b, C-f a C-n.  Ka<4B>d<EFBFBD> z t<>chto pr<70>kazov presunie
kurzor na obrazovke o jeden riadok alebo st<73>pec v danom smere.
Tu je tabu<62>ka zn<7A>zor<6F>uj<75>ca smer posunu kurzoru vyvolan<61> t<>mito <20>tyrmi
pr<EFBFBD>kazmi:

			Predch<63>dzaj<61>ci riadok, C-p
				  :
				  :
      Dozadu, C-b .... Moment<6E>lna poz<6F>cia kurzoru .... Dopredu, C-f
				  :
				  :
			 Nasleduj<75>ci riadok, C-n

>> Presu<73>te kurzor na prostredn<64> riadok tohto diagramu pomocou
   C-n alebo C-p.  Potom stla<6C>te C-l, aby ste na obrazovke videli cel<65>
   diagram vycentrovan<61>.

Pravdepodobne si tieto pr<70>kazy <20>ahko zapam<61>t<EFBFBD>te pod<6F>a za<7A>iato<74>n<EFBFBD>ch p<>smen
anglick<EFBFBD>ch n<>zvov: P ako previous (predch<63>dzaj<61>ci), N ako next (nasleduj<75>ci),
B ako backward (sp<73><70>), F ako forward (vpred).  S<> to z<>kladn<64> pr<70>kazy pre
pohyb kurzoru a budete ich pou<6F><75>va<76> st<73>le, tak<61>e by bolo ve<76>mi vhodn<64>, keby
ste sa ich teraz nau<61>ili.

>> Stla<6C>te nieko<6B>ko kr<6B>t C-n, aby ste kurzor presunuli na tento riadok.

>> Posu<73>te kurzor dovn<76>tra riadku pomocou nieko<6B>k<EFBFBD>ch C-f a potom hore
   stla<6C>en<65>m C-p.  Pozorujte, <20>o C-p rob<6F>, ke<6B> je kurzor uprostred riadku.

Ka<EFBFBD>d<EFBFBD> riadok textu kon<6F><6E> znakom nov<6F>ho riadku, ktor<6F> ho odde<64>uje od
nasleduj<EFBFBD>ceho riadku.  Znakom nov<6F>ho riadku by mal by<62> ukon<6F>en<65> aj posledn<64>
riadok s<>boru (napriek tomu, <20>e to Emacs nevy<76>aduje).

>> Vysk<73><6B>ajte C-b na za<7A>iatku riadku.  Kurzor by sa mal presun<75><6E> na koniec
   predch<63>dzaj<61>ceho riadku, preto<74>e ho t<>m presuniete cez znak nov<6F>ho riadku.

C-f funguje analogicky ako C-b, tj. na konci riadku d<>jde k presunu na
<EFBFBD>al<EFBFBD><EFBFBD> riadok.

>> Stla<6C>te nieko<6B>kokr<6B>t C-b, tak<61>e uvid<69>te, kde sa nach<63>dza kurzor.
   Potom stl<74><6C>ajte C-f, aby ste sa vr<76>tili na koniec riadku.
   Potom stla<6C>te e<>te raz C-f, aby ste sa presunuli na nasleduj<75>ci
   riadok.

Ke<EFBFBD> kurzorom prejdete cez horn<72> alebo doln<6C> okraj obrazovky, posunie sa
text za pr<70>slu<6C>n<EFBFBD>m okrajom na obrazovku.  T<>to vlastnos<6F> sa naz<61>va
"scrollovanie".  Umo<6D><6F>uje premiestni<6E> kurzor na <20>ubovo<76>n<EFBFBD> miesto v texte,
bez toho, aby kurzor opustil obrazovku.

>> Sk<53>ste posun<75><6E> kurzor pod doln<6C> okraj obrazovky pomocou C-n a pozorujte,
   <20>o sa stane.

Ak je posun po znakoch pr<70>li<6C> pomal<61>, m<><6D>ete sa pohybova<76> po
slov<EFBFBD>ch.  M-f (Meta-f) rob<6F> posun o slovo vpred a M-b rob<6F> posun
o slovo sp<73><70>.

>> Stla<6C>te nieko<6B>ko kr<6B>t M-f a M-b.

Ak sa kurzor nach<63>dza uprostred slova, M-f presunie kurzor na koniec
tohto slova.  Ak sa nach<63>dza kurzor v medzere medzi slovami, M-f presunie
kurzor na koniec nasleduj<75>ceho slova.  M-b pracuje analogicky v opa<70>nom
smere.

>> Stla<6C>te nieko<6B>ko kr<6B>t M-f a M-b spolu s C-f a C-b, aby ste videli
   v<>sledky pr<70>kazov M-f a M-b vykon<6F>van<61>ch z r<>znych miest vn<76>tri slov
   a medzi nimi.

V<EFBFBD>imnite si anal<61>gie medzi C-f a C-b na jednej strane a M-f a M-b na
strane druhej.  Meta znaky s<> ve<76>mi <20>asto vyu<79><75>van<61> pre oper<65>cie
vz<EFBFBD>ahuj<EFBFBD>ce sa na entity definovan<61> jazykom (slov<6F>, vety, odstavce),
naopak Control znaky pracuj<75> na z<>kladn<64>ch prvkoch nez<65>visl<73>ch na tom,
<EFBFBD>o pr<70>ve editujete (znaky, riadky, a pod.).

T<EFBFBD>to anal<61>gia plat<61> tie<69> pre riadky a vety: C-a a C-e vykon<6F>va presun
na za<7A>iatok a koniec riadku, M-a a M-e vykon<6F>va presun na za<7A>iatok a koniec
vety.

>> Sk<53>ste nieko<6B>ko kr<6B>t C-a a potom nieko<6B>ko kr<6B>t C-e.
   Sk<53>ste nieko<6B>ko kr<6B>t M-a a potom nieko<6B>ko kr<6B>t M-e.

V<EFBFBD>imnite si, <20>e opakovan<61> C-a nerob<6F> ni<6E>, ale opakovan<61> M-a v<>dy
vykon<EFBFBD> presun na <20>al<61>iu vetu.  Princ<6E>pu anal<61>gie to s<>ce pr<70>li<6C>
nezodpoved<EFBFBD>, ale napriek tomu je toto chovanie mo<6D>n<EFBFBD> pova<76>ova<76> za prirodzen<65>.

Poz<EFBFBD>cia kurzoru v texte sa tie<69> naz<61>va "bod" ("point").  Aby sme to
parafr<EFBFBD>zovali, kurzor je vidie<69> na obrazovke v mieste, kde je bod umiestnen<65>
v texte.

Tu je preh<65>ad jednoduch<63>ch oper<65>ci<63> pre pohyb kurzoru vr<76>tane pr<70>kazov pre
pohyb medzi slovami a vetami:

	C-f	Presun o znak vpred
	C-b	Presun o znak sp<73><70>

	M-f	Presun o slovo vpred
	M-b	Presun o slovo sp<73><70>

	C-n	Presun na nasleduj<75>ci riadok
	C-p	Presun na predch<63>dzaj<61>ci riadok

	C-a	Presun na za<7A>iatok riadku
	C-e	Presun na koniec riadku

	M-a	Presun sp<73><70> na za<7A>iatok vety
	M-e	Presun vpred na koniec vety

>> Vysk<73><6B>ajte si teraz nieko<6B>ko kr<6B>t v<>etky tieto pr<70>kazy kv<6B>li cviku.
   S<> to najpou<6F><75>vanej<65>ie pr<70>kazy.

<EFBFBD>al<EFBFBD>ie dva d<>le<6C>it<69> pr<70>kazy pre pohyb kurzoru s<> M-< (Meta men<65>ie-ako),
ktor<EFBFBD> vykon<6F> presun na za<7A>iatok cel<65>ho textu, a M-> (Meta v<><76><EFBFBD><EFBFBD>-ako),
ktor<EFBFBD> vykon<6F> presun na koniec cel<65>ho textu.

Na v<><76><EFBFBD>ine termin<69>lov je "<" nad <20>iarkou, tak<61>e pre vyvolanie tohto znaku
mus<EFBFBD>te pou<6F>i<EFBFBD> kl<6B>vesu Shift.  Na t<>chto termin<69>loch je teda nutn<74> pou<6F>i<EFBFBD>
kl<EFBFBD>vesu Shift aj v pr<70>pade pr<70>kazu M-<; bez kl<6B>vesy Shift by ste stla<6C>ili
M-<2D>iarka.

>> Sk<53>ste teraz M-< pre presun na za<7A>iatok t<>torialu.
   Pou<6F>ite potom opakovane C-v, aby ste sa op<6F><70> vr<76>tili sem.

>> Sk<53>ste teraz M-> pre presun na koniec t<>torialu.
   Pou<6F>ite potom opakovane M-v, aby ste sa op<6F><70> vr<76>tili sem.

Kurzor m<><6D>ete pres<65>va<76> tie<69> pomocou kurzorov<6F>ch kl<6B>ves (kl<6B>vesy
so <20><>pkami), ak ich V<><56> termin<69>l m<>.  My V<>m v<>ak doporu<72>ujeme nau<61>i<EFBFBD> sa
C-b, C-f, C-n a C-p, a to z troch d<>vodov.  Za prv<72>, tieto kl<6B>vesy funguj<75>
na v<>etk<74>ch typoch termin<69>lov.  Za druh<75>, akon<6F>hle raz z<>skate cvik
v pou<6F><75>van<61> Emacsu, zist<73>te, <20>e pou<6F><75>v<EFBFBD>nie t<>chto CTRL znakov je
r<EFBFBD>chlej<EFBFBD>ie ako pou<6F><75>vanie kurzorov<6F>ch kl<6B>ves (preto<74>e nemus<75>te pres<65>va<76>
ruku z p<>sacej poz<6F>cie).  Za tretie, ak si zvyknete pou<6F><75>va<76> tieto CTRL-znak
pr<EFBFBD>kazy, <20>ahko sa nau<61><75>te pou<6F><75>va<76> in<69> pokro<72>il<69> pr<70>kazy pre pohyb
kurzoru.

V<EFBFBD><EFBFBD><EFBFBD>ina pr<70>kazov Emacsu akceptuje numerick<63> argument; ten pre v<><76><EFBFBD>inu
pr<EFBFBD>kazov sl<73><6C>i ako opakova<76>.  Po<50>et opakovan<61> pr<70>kazu zad<61>te
prostredn<EFBFBD>ctvom stla<6C>enia C-u nasledovan<61>ho stla<6C>en<65>m pr<70>slu<6C>n<EFBFBD>ch <20><>slic pred
vyvolan<EFBFBD>m pr<70>kazu.  Ak m<>te META (alebo EDIT <20>i ALT) kl<6B>vesu, existuje
alternat<EFBFBD>vna mo<6D>nos<6F> zadania numerick<63>ho argumentu: pridr<64>te kl<6B>vesu META
a stla<6C>te pr<70>slu<6C>n<EFBFBD> <20><>slice.  Doporu<72>ujeme nau<61>i<EFBFBD> sa C-u met<65>du,
preto<EFBFBD>e t<> funguje na akomko<6B>vek termin<69>le.  <20><>seln<6C> argument sa tie<69> naz<61>va
"prefixov<6F> argument", preto<74>e ho p<><70>ete e<>te pred pr<70>kazom, na ktor<6F> sa
vz<EFBFBD>ahuje.

Napr<EFBFBD>klad C-u 8 C-f vykon<6F> presun o osem znakov vpred.

>> Sk<53>ste pou<6F>i<EFBFBD> C-n alebo C-p s numerick<63>m argumentom, na presun kurzoru
   k tomuto riadku s jedin<69>m pr<70>kazom.

V<EFBFBD><EFBFBD><EFBFBD>ina pr<70>kazov pou<6F><75>va numerick<63> argument ako opakova<76>, ale niektor<6F> pr<70>kazy
ho pou<6F><75>vaj<61> in<69>m sp<73>sobom.  Zop<6F>r pr<70>kazov (ale <20>iaden z t<>ch, ktor<6F> ste sa
doteraz nau<61>ili) ho pou<6F><75>va ako pr<70>znak -- pr<70>tomnos<6F> <20><>seln<6C>ho argumentu bez
oh<EFBFBD>adu na jeho hodnotu sp<73>sob<6F>, <20>e sa pr<70>kaz spr<70>va in<69><6E>.

In<EFBFBD>m druhom v<>nimky s<> C-v a M-v.  Ak dostan<61> numerick<63> argument, posun<75>
obrazovku hore alebo dole o zodpovedaj<61>ci po<70>et riadkov namiesto obrazoviek.
Napr<EFBFBD>klad C-u 4 C-v posunie obrazovku o 4 riadky.

>> Sk<53>ste teraz stla<6C>i<EFBFBD> C-u 8 C-v.

To by malo posun<75><6E> obrazovku o 8 riadkov hore.  Pokia<69> by ste ju chceli
posun<EFBFBD><EFBFBD> nasp<73><70> dole, m<><6D>ete da<64> argument pr<70>kazu M-v.

Ak pou<6F><75>vate X Windows, mali by ste ma<6D> na <20>avej strane emacsov<6F>ho okna
vysok<EFBFBD> obd<62><64>nikov<6F> oblas<61>, nazvan<61> scrollbar.  M<><4D>ete potom text
pos<EFBFBD>va<EFBFBD> klikan<61>m my<6D>ou na scrollbar.

>> Sk<53>ste stla<6C>i<EFBFBD> prostredn<64> tla<6C><61>tko na vrchole zv<7A>raznenej oblasti
   vo vn<76>tri scrollbaru.  To by malo text posun<75><6E> na poz<6F>ciu dan<61> t<>m, ako
   vysoko alebo n<>zko ste klikli.

>> Sk<53>ste pri stla<6C>enom prostrednom tla<6C>idle pos<6F>va<76> my<6D>ou hore a dole.
   Uvid<69>te, ako sa text pos<6F>va hore a dole pod<6F>a toho, ako
   h<>bete my<6D>ou.


* KE<4B> EMACS NEREAGUJE
---------------------

Ak Emacs prestane reagova<76> na Va<56>e pr<70>kazy, m<><6D>ete prebiehaj<61>cu
<EFBFBD>innos<EFBFBD> bezpe<70>ne zastavi<76> pomocou C-g.  Pomocou C-g m<><6D>ete zastavi<76>
pr<EFBFBD>kaz, ktor<6F>ho <20>innos<6F> trv<72> pr<70>li<6C> dlho.

C-g m<><6D>ete pou<6F>i<EFBFBD> tie<69> pre odstr<74>nenie numerick<63>ho argumentu pr<70>kazu,
ktor<EFBFBD> nechcete dokon<6F>i<EFBFBD>.

>> Stla<6C>te C-u 100 pre vytvorenie numerick<63>ho argumentu 100 a potom
   stla<6C>te C-g.  Teraz stla<6C>te C-f.  Kurzor by sa mal posun<75><6E> iba
   o jeden znak, preto<74>e ste argument zru<72>ili prostredn<64>ctvom
   C-g.

Ak ste omylom stla<6C>ili <ESC>, m<><6D>ete sa ho zbavi<76> pomocou C-g.


* DEAKTIVOVAN<41> PR<50>KAZY
----------------------

Niektor<EFBFBD> pr<70>kazy Emacsu s<> "deaktivovan<61>" ("disabled"), aby ich
za<EFBFBD><EFBFBD>naj<EFBFBD>ci pou<6F><75>vatelia nemohli vyvola<6C> n<>hodne.

Ak vyvol<6F>te niektor<6F> z deaktivovan<61>ch pr<70>kazov, Emacs zobraz<61> hl<68>senie
oznamuj<EFBFBD>ce, ktor<6F> pr<70>kaz to bol, s ot<6F>zkou, <20>i chcete tento pr<70>kaz
vykona<EFBFBD>.

Ak naozaj chcete pr<70>kaz vysk<73><6B>a<EFBFBD>, stla<6C>te medzern<72>k ako odpove<76>
na t<>to ot<6F>zku.  Zvy<76>ajne, ak nechcete deaktivovan<61> pr<70>kaz
vykona<EFBFBD>, odpovedzte na t<>to ot<6F>zku pomocou "n".

>> Stla<6C>te C-x C-l (<28>o je deaktivovan<61> pr<70>kaz),
   potom na ot<6F>zku odpovedzte n.


* OKN<4B>
------

Emacs m<><6D>e ma<6D> nieko<6B>ko okien (windows), pritom ka<6B>d<EFBFBD> z nich zobrazuje svoj
vlastn<EFBFBD> text.  Ako viac okien pou<6F><75>va<76>, objasn<73>me nesk<73>r.  Teraz chceme
objasni<EFBFBD>, ako sa zbavi<76> nadbyto<74>n<EFBFBD>ch okien a vr<76>ti<74> sa do z<>kladnej
jednookennej edit<69>cie.  Je to jednoduch<63>:

	C-x 1	Jedno okno (tj. zru<72>enie v<>etk<74>ch ostatn<74>ch okien)

Teda vlo<6C>enie Control-x nasledovan<61> <20><>slicou 1.  C-x 1 roz<6F><7A>ri okno
obsahuj<EFBFBD>ce kurzor cez cel<65> obrazovku.  Zru<72><75> to v<>etky ostatn<74> okn<6B>.

>> Presu<73>te kurzor na tento riadok a stla<6C>te C-u 0 C-l
>> Stla<6C>te Control-h k Control-f.
   Pozorujte, ako sa aktu<74>lne okno zmen<65><6E> a objav<61> sa nov<6F> okno
   kv<6B>li zobrazeniu dokument<6E>cie pre pr<70>kaz Control-f.

>> Stla<6C>te C-x 1 a pozorujte, ako okno s dokument<6E>ciou zmizne.

Tento pr<70>kaz sa odli<6C>uje od u<> nau<61>en<65>ch pr<70>kazov t<>m, <20>e pozost<73>va z dvoch
znakov.  Za<5A><61>na znakom CONTROL-x.  Exostuje cel<65> s<>ria pr<70>kazov za<7A><61>naj<61>cich
na CONTROL-x; ve<76>a z nich sa t<>ka okien, s<>borov, bufferov a s<>visiacich vec<65>.
Tieto pr<70>kazy pozost<73>vaj<61> z dvoch, troch alebo <20>tyroch znakov.


* VKLADANIE A MAZANIE
---------------------

Ak chcete vlo<6C>i<EFBFBD> text, proste ho nap<61><70>te.  Znaky, ktor<6F> vid<69>te,
ako A, 7, *, at<61>., s<> Emacsom ch<63>pan<61> ako text a vkladan<61> okam<61>ite.
Pre vlo<6C>enie znaku nov<6F>ho riadku stla<6C>te <Return> (kl<6B>vesu Enter).

Posledn<EFBFBD> znak, ktor<6F> ste nap<61>sali, m<><6D>ete zmaza<7A> stla<6C>en<65>m <Delback>.
<Delback> je kl<6B>vesa na kl<6B>vesnici -- t<> ist<73>, ktor<6F> norm<72>lne pou<6F><75>vate na
zmazanie naposledy nap<61>san<61>ho znaku.  Je to zvy<76>ajne ve<76>k<EFBFBD> kl<6B>vesa p<>r riadkov
nad kl<6B>vesou <Return>, a je v<><76><EFBFBD>inou ozna<6E>ovan<61> ako "Delete", "Del" alebo
"Backspace".

Ak je ve<76>k<EFBFBD> kl<6B>vesa na tom mieste ozna<6E>en<65> ako "Backspace", potom je to ona,
ktor<EFBFBD> budete pou<6F><75>va<76> ako <Delback>.  M<><4D>e tam by<62> niekde inde e<>te kl<6B>vesa
ozna<EFBFBD>en<EFBFBD> ako "Delete", ale to nie je <Delback>.

V<EFBFBD>eobecne, <Delback> ma<6D>e znak bezprostredne pred moment<6E>lnou poz<6F>ciou kurzoru.

>> Vykonajte to teraz -- nap<61><70>te nieko<6B>ko znakov a potom ich zma<6D>te
   nieko<6B>k<EFBFBD>mi stla<6C>eniami <Delback>.  Nebojte sa zmien v tomto s<>bore;
   origin<69>lny t<>torial sa nezmen<65>.  Toto je Va<56>a osobn<62> k<>pia.

Ke<EFBFBD> sa riadok textu zv<7A><76><EFBFBD><EFBFBD> nato<74>ko, <20>e presiahne jeden riadok obrazovky, je
zobrazen<EFBFBD> na viacer<65>ch riadkoch obrazovky.  Riadok textu, ktor<6F> pokra<72>uje na
<EFBFBD>al<EFBFBD>om riadku obrazovky, je indikovan<61> sp<73>tn<74>m lom<6F>tkom ("\") (alebo, ak
pou<EFBFBD><EFBFBD>vate grafick<63> syst<73>m, mal<61> zakriven<65> <20><>pka) na pravom okraji obrazovky.

>> Vkladajte text, pokia<69> nedosiahnete prav<61>ho okraju, a pokra<72>ujte vo
   vkladan<61>. Objav<61> sa V<>m pokra<72>ovac<61> riadok.

>> Pou<6F>ite <Delback> pre zmazanie textu, pokia<69> se riadok textu op<6F><70> nevojde na
   jeden riadok obrazovky.  Pokra<72>ovac<61> riadok zmizne.

Znak nov<6F>ho riadku m<><6D>ete zmaza<7A> ako ktor<6F>ko<6B>vek in<69> znak.  Zmazanie
znaku nov<6F>ho riadku medzi dvoma riadkami sp<73>sob<6F> ich spojenie do jedin<69>ho
riadku.  Ak je v<>sledn<64> riadok pr<70>li<6C> dlh<6C> na to, aby sa vo<76>iel na <20><>rku
obrazovky, bude zobrazen<65> pokra<72>ovac<61>m riadkom.

>> Presu<73>te kurzor na za<7A>iatok riadku a stla<6C>te <Delback>.  To tento
   riadok spoj<6F> s riadkom predch<63>dzaj<61>cim.

>> Stla<6C>te <Return> pre znovuvlo<6C>enie zmazan<61>ho znaku nov<6F>ho riadku.

Spome<EFBFBD>te si, <20>e v<><76><EFBFBD>ina pr<70>kazov Emacsu m<><6D>e dosta<74> po<70>et opakovan<61>;
vr<EFBFBD>tane textov<6F>ch znakov.  Opakovanie textov<6F>ch znakov ich vlo<6C><6F>
nieko<EFBFBD>ko kr<6B>t.

>>  Vysk<73><6B>ajte si to -- stla<6C>te C-u 8 * pre vlo<6C>enie ********.

Teraz u<> pozn<7A>te najz<6A>kladnej<65>ie sp<73>soby, ako nie<69>o v Emacse nap<61>sa<73> a ako
opravova<EFBFBD> chyby.  M<><4D>ete ale tie<69> maza<7A> text po slov<6F>ch alebo po riadkoch.
Tu je zhrnutie oper<65>ci<63> pre mazanie textu:

	<Delback>     Zmazanie znaku bezprostredne pred kurzorom
	C-d   	     Zmazanie znaku nasleduj<75>ceho za kurzorom

	M-<Delback>   Zru<72>enie slova bezprostredne pred kurzorom
	M-d	     Zru<72>enie slova nasleduj<75>ceho za kurzorom

	C-k	     Zru<72>enie textu od poz<6F>cie kurzoru do konca riadku
	M-k	     Zru<72>enie textu do konca aktu<74>lnej vety

V<EFBFBD>imnite si, <20>e <Delback> a C-d, resp. M-<Delback> a M-d, roz<6F>iruj<75> paralelu
za<EFBFBD>at<EFBFBD> C-f a M-f (pravda, <Delback> naozaj nie je control znak, ale t<>m sa
nebudeme tr<74>pi<70>).  C-k a M-k s<> ako C-e a M-e v zmysle vz<76>ahu riadkov k vet<65>m.

<EFBFBD>ubovo<EFBFBD>n<EFBFBD> <20>as<61> buffera m<><6D>ete zru<72>i<EFBFBD> aj nasleduj<75>cim sp<73>sobom.  Presu<73>te sa
na koniec tejto <20>asti a stla<6C>te C-@ alebo C-SPC (<28>ubovo<76>n<EFBFBD> z t<>chto
kombin<EFBFBD>ci<EFBFBD>). (SPC znamen<65> medzern<72>k.)  Presu<73>te sa na druh<75> koniec tejto
<EFBFBD>asti a stla<6C>te C-w.  Text medzi t<>mito poz<6F>ciami bude zru<72>en<65>.

>> Presu<73>te kurzor na p<>smeno <20> na za<7A>iatku predch<63>dzaj<61>ceho odstavca.
>> Stla<6C>te C-SPC.  Emacs by mal zobrazi<7A> v spodnom riadku obrazovky spr<70>vu
   "Mark set".
>> Presu<73>te kurzor na p<>smeno c v slove "koniec" na druhom riadku
   odstavca.
>> Stla<6C>te C-w.  Text, ktor<6F> za<7A><61>na p<>smenom L a kon<6F><6E> pred p<>smenom "c"
   bude zru<72>en<65>.

Uvedomte si, <20>e rozdiel medzi "ru<72>en<65>m" ("killing") a "mazan<61>m"
("deleting") je ten, <20>e "zru<72>en<65>" veci m<><6D>u by<62> vhoden<65> sp<73><70>, zatia<69> <20>o
"zmazan<61>" nie.  V<>eobecne pr<70>kazy, ktor<6F> m<><6D>u zmaza<7A> v<><76><EFBFBD>ie mno<6E>stvo
textu, ukladaj<61> text, zatia<69> <20>o pr<70>kazy, ktor<6F> ma<6D><61> jedin<69> znak alebo
iba pr<70>zdne riadky a medzery, mazan<61> text neukladaj<61>.

>> Presu<73>te kurzor na za<7A>iatok nepr<70>zdneho riadku.
   Potom stla<6C>te C-k pre zru<72>enie textu na tomto riadku.
>> Stla<6C>te C-k druh<75> kr<6B>t.  Uvid<69>te, <20>e to zru<72><75> znak nov<6F>ho riadku, ktor<6F>
   je za t<>mto riadkom.

V<EFBFBD>imnite si, <20>e jedno C-k zru<72><75> obsah riadku a druh<75> C-k zru<72><75> riadok
samotn<EFBFBD> a posunie v<>etky <20>al<61>ie riadky hore.  C-k spracov<6F>va numerick<63>
argument <20>peci<63>lne: zru<72><75> zodpovedaj<61>ci po<70>et riadkov VR<56>TANE ich
obsahu.  To u<> nie je opakovanie.  C-u 2 C-k zru<72><75> dva riadky a ich
obsah; dvojit<69> stla<6C>enie C-k by toto obvykle nespravilo.

Vracanie textov sp<73><70> sa naz<61>va "vhadzovanie" ("yanking").  (Predstavte
si op<6F>tovn<76> vhadzovanie, vracanie sp<73><70> textu, ktor<6F> bol odstr<74>nen<65>.)
Zmazan<EFBFBD> text m<><6D>ete vhodi<64> bu<62> na to ist<73> miesto, odkia<69> bol zmazan<61>,
alebo na in<69> miesto v bufferi, alebo dokonca aj do in<69>ho s<>boru.
Text m<><6D>ete vhodi<64> aj viac kr<6B>t, ke<6B> vytv<74>rate jeho <20>al<61>ie k<>pie.

Pr<EFBFBD>kazom na vhadzovanie je C-y.  Tento pr<70>kaz vlo<6C><6F> posledn<64> zmazan<61>
text na poz<6F>ciu, na ktorej sa nach<63>dza kurzor.

>> Sk<53>ste to; stla<6C>te C-y pre vhodenie textu sp<73><70>.

Ak stla<6C><61>te C-k nieko<6B>ko kr<6B>t po sebe. v<>etok zmazan<61> text je ulo<6C>en<65>
spolu tak, aby bolo mo<6D>n<EFBFBD> vhodi<64> sp<73><70> v<>etky riadky naraz.

>> Stla<6C>te nieko<6B>ko kr<6B>t C-k.

Teraz obnovte naposledy zru<72>en<65> text:

>> Stla<6C>te C-y.  Potom posu<73>te kurzor o nieko<6B>ko riadkov ni<6E><69>ie a stla<6C>te
   C-y znovu.  Teraz vid<69>te, ako je mo<6D>n<EFBFBD> kop<6F>rova<76> text.

<EFBFBD>o ke<6B> m<>te nejak<61> text, ktor<6F> by ste radi vhodili sp<73><70> a potom zru<72><75>te
nie<EFBFBD>o in<69>ho?  C-y by vlo<6C>ilo posledn<64> zru<72>en<65> text.  Ale predch<63>dzaj<61>ci
text ni je straten<65>.  M<><4D>ete ho z<>ska<6B> sp<73><70> pou<6F>it<69>m pr<70>kazu M-y.  Potom,
<EFBFBD>o sprav<61>te C-y pre z<>skanie posledn<64>ho zru<72>en<65>ho textu, stla<6C>enie M-y
vymen<EFBFBD> tento vhoden<65> text za predch<63>dzaj<61>ci zru<72>en<65> text.  <20>al<61><6C>mi a
<EFBFBD>al<EFBFBD><EFBFBD>mi stla<6C>eniami M-y dost<73>vate predch<63>dzaj<61>ce a predch<63>dzaj<61>ce zru<72>en<65>
texty.  Ke<4B> dosiahnete text, ktor<6F> h<>ad<61>te, nemus<75>te s n<>m pre jeho
uchovanie ni<6E> <20>al<61>ieho robi<62>.  Jednoducho vhoden<65> text ponechajte, kde
je, a pokra<72>ujte v edit<69>cii.

Ak opakujete M-y dostato<74>ne dlho, dostanete se sp<73><70> k v<>chodziemu
bodu (posledne zru<72>en<65>mu textu).

>> Zru<72>te riadok, presu<73>te kurzor niekam inam a zru<72>te in<69> riadok.
   Potom vykonajte C-y pre vr<76>tenie druh<75>ho zru<72>en<65>ho riadku.
   Potom stla<6C>te M-y a vhoden<65> riadok bude nahraden<65> prv<72>m zru<72>en<65>m riadkom.
   Opakujte M-y a pozorujte, <20>o dost<73>vate.  Pokra<72>ujte v tom, pokia<69> sa
   znova neobjav<61> druh<75> zru<72>en<65> riadok a potom nieko<6B>ko <20>al<61><6C>ch.
   Ak chcete, m<><6D>ete sk<73>si<73> preda<64> M-y kladn<64> a z<>porn<72> argumenty.


* UNDO
------

Ak vykon<6F>te v texte zmenu a potom zist<73>te, <20>e to bol omyl, m<><6D>ete
zmenu vr<76>ti<74> pr<70>kazom undo, C-x u.

C-x u obvykle vr<76>ti zmeny vykonan<61> jedn<64>m pr<70>kazom; pokia<69> C-x u
zopakujete nieko<6B>ko kr<6B>t po sebe, ka<6B>d<EFBFBD> opakovanie vr<76>ti jeden <20>al<61><6C>
pr<EFBFBD>kaz.

S<EFBFBD> ale dve v<>nimky: pr<70>kazy, ktor<6F> nemenia text, sa nepo<70><6F>taj<61> (to
zah<EFBFBD><EFBFBD>a pr<70>kazy pre pohyb kurzoru a rolovanie) a znaky vkladaj<61>ce
samy seba s<> obvykle spracov<6F>van<61> v skupin<69>ch a<> po 20.  (To je kv<6B>li
tomu, aby sa zredukoval po<70>et C-x u nutn<74>ch pre vr<76>tenie vkladan<61>ho
textu.)

>> Zru<72>te tento riadok pomocou C-k, stla<6C>te potom C-x u a riadok by sa mal
   znova objavi<76>.

Alternat<EFBFBD>vny undo pr<70>kaz je C-_; pracuje rovnako ako C-x u, je v<>ak
menej pracn<63> ho aplikova<76> nieko<6B>ko kr<6B>t za sebou.  Nev<65>hodou C-_ je, <20>e
na niektor<6F>ch kl<6B>vesniciach nie je jasn<73>, ako ho vyvola<6C>.  To je d<>vod,
pre<EFBFBD>o pon<6F>kame aj C-x u.  Na niektor<6F>ch termin<69>loch m<><6D>ete C-_ vyvola<6C>
stla<EFBFBD>en<EFBFBD>m / pri stla<6C>enom CTRL.

Numerick<EFBFBD> argument pre C-_ a C-x u funguje ako po<70>et opakovan<61>.

Pomocou pr<70>kazu undo m<><6D>ete vr<76>ti<74> zru<72>en<65> aj zmazan<61> text. Rozdiel medzi
mazan<EFBFBD>m a ru<72>en<65>m textu ovplyv<79>uje mo<6D>nos<6F> vhodenia tohto textu pomocou
C-y, neovplyv<79>uje ale mo<6D>nosti pr<70>kazu undo.


* S<>BORY
--------

Aby text, ktor<6F> editujete, zostal trvale uchovan<61>, mus<75>te ho ulo<6C>i<EFBFBD> do
s<EFBFBD>boru.  Inak by bol po ukon<6F>en<65> Emacsu straten<65>.  Svoju edit<69>ciu
spoj<EFBFBD>te so s<>borom "vyh<79>adan<61>m" ("finding") s<>boru.  (Tie<69> sa to
naz<EFBFBD>va "nav<61>t<EFBFBD>venie" ("visiting") s<>boru.)

Vyh<EFBFBD>adanie s<>boru znamen<65>, <20>e vid<69>te jeho obsah v Emacse.  V mnoh<6F>ch
oh<EFBFBD>adoch je to, ako by ste editovali priamo ten s<>bor.  Napriek tomu zmeny,
ktor<EFBFBD> prostredn<64>ctvom Emacsu rob<6F>te, sa nestan<61> trval<61>mi, pokia<69> tieto
zmeny do s<>boru "neulo<6C><6F>te" ("save").  T<>m sa zamedz<64> nechcen<65>mu ponechaniu
<EFBFBD>iasto<EFBFBD>ne zmenen<65>ho s<>boru v syst<73>me.  Dokonca aj ke<6B> s<>bor ulo<6C><6F>te,
Emacs uchov<6F> p<>vodn<64> s<>bor pod zmenen<65>m n<>zvom pre pr<70>pad, <20>e by ste
zistili, <20>e va<76>e <20>pravy boli chybn<62>.

Ke<EFBFBD> sa pozriete do dolnej <20>asti obrazovky, uvid<69>te riadok, ktor<6F> za<7A><61>na a
kon<EFBFBD><EFBFBD> poml<6D>kami a na za<7A>iatku m<> "--:-- TUTORIAL.sk" alebo nie<69>o podobn<62>ho.
T<EFBFBD>to <20>as<61> obrazovky obvykle obsahuje meno s<>boru, ktor<6F> je pr<70>ve
nav<EFBFBD>t<EFBFBD>ven<EFBFBD>.  Akur<75>t teraz m<>te nav<61>t<EFBFBD>ven<65> s<>bor nazvan<61> "TUTORIAL.sk",
ktor<EFBFBD> je Va<56>ou osobnou <20>m<EFBFBD>raciou k<>piou t<>torialu Emacsu.  Ke<4B> v Emacse
vyh<EFBFBD>ad<EFBFBD>te s<>bor, jeho meno sa objav<61> presne na tom mieste.

<EFBFBD>al<EFBFBD>ou vecou s<>visiacou s pr<70>kazom pre vyh<79>adanie s<>boru je to, <20>e mus<75>te
poveda<EFBFBD>, ktor<6F> meno s<>boru chcete.  Hovor<6F>me, <20>e pr<70>kaz "<22><>ta argument
z termin<69>lu" (v tomto pr<70>pade je argumentom meno s<>boru).  Potom, <20>o
vyvol<EFBFBD>te pr<70>kaz

	C-x C-f   Vyh<79>adanie s<>boru

Emacs sa V<>s op<6F>ta na meno s<>boru.  Meno s<>boru, ktor<6F> p<><70>ete, sa
objavuje v spodnom riadku obrazovky, ktor<6F> sa v<>tejto situ<74>cii naz<61>va
minibuffer.  Pre edit<69>ciu mena s<>boru m<><6D>ete pou<6F><75>va<76> obvykl<6B> edita<74>n<EFBFBD>
pr<EFBFBD>kazy Emacsu.

Zad<EFBFBD>vanie mena s<>boru (v<>eobecne ak<61>ko<6B>vek vstup z minibuffera) m<><6D>ete
zru<EFBFBD>i<EFBFBD> pr<70>kazom C-g.

>> Stla<6C>te C-x C-f a potom C-g.  To minibuffer zru<72><75> a tie<69> to zru<72><75>
   pr<70>kaz C-x C-f, ktor<6F> minibuffer pou<6F>il.  Tak<61>e nevyh<79>ad<61>te <20>iadny
   s<>bor.

Po nap<61>san<61> mena s<>boru stla<6C>te <Return> na jeho ukon<6F>enie.
Pr<EFBFBD>kaz C-x C-f potom za<7A>ne pracova<76> a vyh<79>ad<61> s<>bor, ktor<6F> ste zvolili.
Po skon<6F>en<65> pr<70>kazu C-x C-f minibuffer zmizne.

Po malej chv<68>li sa obsah s<>boru objav<61> na obrazovke a m<><6D>ete ho
editova<EFBFBD>.  Ke<4B> chcete zmeny natrvalo ulo<6C>i<EFBFBD>, pou<6F>ite pr<70>kaz

	C-x C-s   Ulo<6C>enie s<>boru

To skop<6F>ruje text z Emacsu do s<>boru.  Ke<4B> to sprav<61>te prv<72> kr<6B>t, Emacs
premenuje p<>vodn<64> s<>bor na s<>bor s nov<6F>m menom, aby nebol straten<65>.
Nov<EFBFBD> meno je vytvoren<65> pridan<61>m "~" na koniec p<>vodn<64>ho mena s<>boru.

Ke<EFBFBD> je ukladanie dokon<6F>en<65>, Emacs zobraz<61> meno zap<61>san<61>ho s<>boru.
Mali by ste uklada<64> rozumne <20>asto, aby ste nestratili pr<70>li<6C> ve<76>a pr<70>ce
v pr<70>pade p<>du syst<73>mu.

>> Stla<6C>te C-x C-s pre ulo<6C>enie Va<56>ej k<>pie t<>torialu.
   Malo by to zobrazi<7A> "Wrote ...TUTORIAL.sk" v spodnom riadku obrazovky.

POZN<EFBFBD>MKA: Na niektor<6F>ch syst<73>moch sp<73>sob<6F> stla<6C>enie C-x C-s zatuhnutie
obrazovky a nevid<69>te <20>iadny <20>al<61><6C> v<>stup z Emacsu.  To znamen<65>, <20>e
"vlastnos<6F>" opera<72>n<EFBFBD>ho syst<73>mu nazvan<61> "flow control" zachyt<79>va C-s a
nepust<EFBFBD> ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stla<6C>te C-q.  Potom
v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu<6E>le Emacsu
vyh<EFBFBD>adajte radu, ako sa vysporiada<64> s touto "vlastnos<6F>ou".

Existuj<EFBFBD>ci s<>bor m<><6D>ete vyh<79>ada<64>, aby ste ho mohli prehliada<64> alebo
editova<EFBFBD>.  M<><4D>ete tie<69> vyh<79>ada<64> s<>bor, ktor<6F> e<>te neexistuje.  To je
sp<EFBFBD>sob, ak<61>m sa d<> vytvori<72> s<>bor v Emacse: vyh<79>adajte s<>bor, ktor<6F>
bude na za<7A>iatku pr<70>zdny a potom za<7A>nite vklada<64> text ur<75>en<65> pre tento
s<EFBFBD>bor.  Ke<4B> po<70>iadate o ulo<6C>enie, Emacs skuto<74>ne vytvor<6F> s<>bor
s textom, ktor<6F> ste vlo<6C>ili.  Od tej chv<68>le sa potom m<><6D>ete c<>ti<74>, ako
keby ste editovali u<> existuj<75>ci s<>bor.


* BUFFERY
---------

Ak vyh<79>ad<61>te pomocou C-x C-f druh<75> s<>bor, prv<72> s<>bor v Emacse
zost<EFBFBD>va.  M<><4D>ete sa do<64> sp<73><70> prepn<70><6E> jeho op<6F>tovn<76>m vyh<79>adan<61>m
pomocou C-x C-f.  T<>mto sp<73>sobom m<><6D>ete do Emacsu dosta<74> pomerne ve<76>a
s<EFBFBD>borov.

>> Vytvorte s<>bor pomenovan<61> "foo" stla<6C>en<65>m C-x C-f foo <Return>.
   Potom vlo<6C>te nejak<61> text, zme<6D>te ho a ulo<6C>te "foo" stla<6C>en<65>m C-x C-s.
   Nakoniec stla<6C>te C-x C-f TUTORIAL.sk <Return>, <20><>m sa vr<76>tite sp<73><70> do
   t<>torialu.

Emacs uklad<61> text ka<6B>d<EFBFBD>ho s<>boru do objektu naz<61>van<61>ho "buffer".
Vyh<EFBFBD>adanie s<>boru vytvor<6F> v Emacse nov<6F> buffer.  Ak chcete vidie<69> zoznam
bufferov, ktor<6F> moment<6E>lne existuj<75> vo Va<56>om procese Emacs, stla<6C>te:

	C-x C-b   Zoznam bufferov

>> Sk<53>ste teraz C-x C-b.

Uvid<EFBFBD>te, <20>e ka<6B>d<EFBFBD> buffer m<> v zozname meno a m<><6D>e tam ma<6D> tie<69> meno s<>boru,
ktor<EFBFBD>ho text obsahuje.  AK<41>KO<4B>VEK text, ktor<6F> vid<69>te v emacsovom okne, je v<>dy
s<EFBFBD><EFBFBD>as<EFBFBD>ou nejak<61>ho bufferu.

>> Stla<6C>te C-x 1, aby ste sa zbavili zoznamu bufferov.

Ak m<>te nieko<6B>ko bufferov, iba jeden z nich je "aktu<74>lny".  Je to ten buffer,
ktor<EFBFBD> pr<70>ve upravujete.  Ak chcete upravova<76> in<69> buffer, mus<75>te sa do<64>ho
"prepn<70><6E>".  Ak sa chcete prepn<70><6E> do bufferu so s<>borom, m<><6D>ete ho znova otvori<72>
pr<EFBFBD>kazom C-x C-f.  Ale existuje jednoduch<63><68> sp<73>sob: pou<6F>ite pr<70>kaz C-x b.  Pri
tomto pr<70>kaze mus<75>te nap<61>sa<73> meno bufferu.

>> Nap<61><70>te C-x b foo <Return> na vr<76>tenie sa do bufferu "foo", ktor<6F> uchov<6F>va
   text s<>boru "foo".  Potom nap<61><70>te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vr<76>tenie sa
   do tohto n<>vodu.

V<EFBFBD><EFBFBD><EFBFBD>inu <20>asu, meno bufferu je tak<61> ist<73> ako meno s<>boru (bez n<>zvu adres<65>ra).
Ale nie je to v<>dy pravda.  Zoznam bufferov vytvoren<65> s C-x C-b v<>dy uk<75><6B>e men<65>
ka<EFBFBD>d<EFBFBD>ho bufferu.

HOCAK<EFBFBD> text, ktor<6F> vid<69>te v okne Emacsu je v<>dy <20>as<61> nejak<61>ho bufferu.
Niektor<EFBFBD> buffery nezodpovedaj<61> s<>borom.  Napr<70>klad, buffer pomenovan<61>
"*Buffer List*" nem<65> <20>iadny s<>bor.  Je to buffer, ktor<6F> obsahuje zoznam
bufferov, vytvoren<65> pomocou C-x C-b.  Buffer nazvan<61> "*Messages*" tie<69>
nezodpoved<EFBFBD> s<>boru<72>obsahuje spr<70>vy, ktor<6F> sa objavili na spodnom riadku po<70>as
v<EFBFBD><EFBFBD>ho sedenia s Emacsom.

>> Nap<61><70>te C-x b *Messages* <Return> a pozrite sa na buffer so spr<70>vami.  Potom
   nap<61><70>te C-x b TUTORIAL.sk <Return> na vr<76>tenie sa do tohto n<>vodu.

Ak zmen<65>te text jedn<64>ho s<>boru a potom vyh<79>ad<61>te in<69> s<>bor,
nesp<EFBFBD>sob<EFBFBD> to ulo<6C>enie prv<72>ho s<>boru.  Jeho zmeny zost<73>vaj<61> v Emacse
uchovan<EFBFBD> v jemu zodpovedaj<61>com buffere.  Vytvorenie a <20>prava druh<75>ho
s<EFBFBD>boru nem<65> <20>iadny vplyv na buffer prv<72>ho s<>boru.  To je ve<76>mi
u<EFBFBD>ito<EFBFBD>n<EFBFBD>, ale tie<69> to znamen<65>, <20>e potrebujete vhodn<64> sp<73>sob, ako ulo<6C>i<EFBFBD>
buffer prv<72>ho s<>boru.  Nutnos<6F> prepn<70><6E> sa sp<73><70> pomocou C-x C-f, aby
ho bolo mo<6D>n<EFBFBD> ulo<6C>i<EFBFBD> prostredn<64>ctvom C-x C-s, by bola nemiestne
ob<EFBFBD>a<EFBFBD>uj<EFBFBD>ca.  Tak<61>e m<>me

	C-x s     Ulo<6C>enie niektor<6F>ch bufferov

C-x s sa V<>s sp<73>ta na ka<6B>d<EFBFBD> buffer, ktor<6F> obsahuje zmeny, ktor<6F> ste
neulo<EFBFBD>ili.  Pre ka<6B>d<EFBFBD> tak<61> buffer sa V<>s sp<73>ta, <20>i ho m<> ulo<6C>i<EFBFBD>.

>> Vlo<6C>te riadok textu a potom stla<6C>te C-x s.
   Emacs by sa V<>s mal op<6F>ta<74>, <20>i m<> by<62> ulo<6C>en<65> buffer nazvan<61> TUTORIAL.sk.
   Odpovedzte na t<>to ot<6F>zku <20>no (yes) stla<6C>en<65>m "y".


* ROZ<4F>IROVANIE SADY PR<50>KAZOV
----------------------------

Existuje omnoho, omnoho viac pr<70>kazov Emacsu, ako tie, ktor<6F> by v<>bec mohli
by<EFBFBD> rozmiestnen<65> na v<>etky control a meta znaky.  Emacs tento probl<62>m
obch<EFBFBD>dza prostredn<64>ctvom X (eXtend) pr<70>kazu.  Ten vznik<69> dvoma sp<73>sobmi:

	C-x	Znakov<6F> eXtend.  Nasledovan<61> jedn<64>m znakom.
	M-x	Pomenovan<61> pr<70>kaz eXtend.  Nasledovan<61> dlh<6C>m n<>zvom.

To s<> pr<70>kazy, ktor<6F> s<> v<>eobecne u<>ito<74>n<EFBFBD>, ale menej <20>asto pou<6F><75>van<61>
ako tie, ktor<6F> ste sa u<> nau<61>ili.  U<> ste videli dva z nich: s<>borov<6F>
pr<EFBFBD>kazy C-x C-f pre vyh<79>adanie a C-x C-s pre ulo<6C>enie.  In<49> pr<70>klad je
pr<EFBFBD>kaz pre ukon<6F>enie Emacsu -- tj. pr<70>kaz C-x C-c.  (Nemajte obavy
o stratu zmien, ktor<6F> ste spravili; C-x C-c pon<6F>kne ulo<6C>enie ka<6B>d<EFBFBD>ho
zmenen<EFBFBD>ho s<>boru pred t<>m, ne<6E> sa Emacs skon<6F><6E>.)

C-z je pr<70>kaz na *do<64>asn<73>* opustenie Emacsu -- m<><6D>ete sa po <20>om do
spusten<EFBFBD>ho Emacsu vr<76>ti<74>.

Na syst<73>moch, ktor<6F> to umo<6D><6F>uj<75>, C-z Emacs "pozastav<61>"; tzn. vr<76>ti V<>s
do shellu, ale Emacs neskon<6F><6E>.  V najbe<62>nej<65><6A>ch shelloch sa m<><6D>ete do
Emacsu vr<76>ti<74> pr<70>kazom `fg' alebo pomocou `%emacs'.

Na syst<73>moch, ktor<6F> pozastavovanie procesov nemaj<61> implementovan<61>, C-z
vytvor<EFBFBD> subshell be<62>iaci pod Emacsom, aby V<>m dal <20>ancu spusti<74> in<69>
programy a potom sa do Emacsu vr<76>ti<74>; nevykon<6F> teda prav<61> opustenie
Emacsu.  V tom pr<70>pade je obvyklou cestou n<>vratu zo subshellu do Emacsu
shellov<EFBFBD> pr<70>kaz `exit'.

Chv<EFBFBD><EFBFBD>a pre pou<6F>itie C-x C-c nastane vtedy, ke<6B> sa chyst<73>te odhl<68>si<73> sa zo
syst<EFBFBD>mu.  Spr<70>vne je to tie<69> pri ukon<6F>ovan<61> Emacsu vyvolan<61>ho po<70>tov<6F>m
programom a r<>znymi in<69>mi utilitami, preto<74>e tie nemusia vedie<69>, ako si poradi<64>
s pozastaven<65>m Emacsu.  Napriek tomu za norm<72>lnych okolnost<73>, pokia<69> sa
nechyst<EFBFBD>te odhl<68>si<73>, je lep<65>ie Emacs pozastavi<76> pomocou C-z ako ho ukon<6F>i<EFBFBD>.

Existuje mnoho C-x pr<70>kazov.  Tu je zoznam t<>ch, ktor<6F> ste sa u<> nau<61>ili:

	C-x C-f		Vyh<79>adanie s<>boru
	C-x C-s		Ulo<6C>enie s<>boru
	C-x C-b		Zoznam bufferov
	C-x C-c		Ukon<6F>enie Emacsu
	C-x 1		Zru<72>enie v<>etk<74>ch okien okrem jedn<64>ho
	C-x u		Undo

Pomenovan<EFBFBD> eXtended pr<70>kazy s<> pr<70>kazy, ktor<6F> s<> pou<6F><75>van<61> e<>te menej, alebo
pr<EFBFBD>kazy, ktor<6F> s<> pou<6F><75>van<61> iba v ist<73>ch m<>doch.  Pr<50>kladom je pr<70>kaz
replace-string, ktor<6F> glob<6F>lne nahrad<61> jeden re<72>azec in<69>m.  Ke<4B> stla<6C><61>te M-x,
vyp<EFBFBD><EFBFBD>e sa na spodnom riadku obrazovky prompt M-x a vy by ste mali zada<64> meno
pr<EFBFBD>kazu; v tomto pr<70>pade "replace-string".  Jednoducho nap<61><70>te "repl s<TAB>"
a Emacs n<>zov dopln<6C>. (<TAB> je kl<6B>vesa Tab, be<62>ne sa nach<63>dza nad kl<6B>vesou
CapsLock alebo Shift na <20>avom okraji kl<6B>vesnice.)  Skon<6F>ite zad<61>vanie mena
pr<EFBFBD>kazu pomocou <Return>.

Pr<EFBFBD>kaz replace-string vy<76>aduje dva argumenty -- re<72>azec, ktor<6F> m<> by<62>
nahraden<EFBFBD>, a re<72>azec, ktor<6F> ho m<> nahradi<64>.  Ka<4B>d<EFBFBD> argument mus<75>te
ukon<EFBFBD>i<EFBFBD> pomocou <Return>.

>> Presu<73>te kurzor na pr<70>zdny riadok dva riadky pod t<>mto.
   Potom nap<61><70>te M-x repl s<Return>zmenil<Return>modifikoval<Return>.

   V<>imnite si, ako sa tento riadok zmenil: nahradili ste slovo
   z-m-e-n-i-l slovom "modifikoval", kdeko<6B>vek sa za aktu<74>lnou poz<6F>ciou
   kurzoru vyskytlo.


* AUTOMATICK<43> UKLADANIE
-----------------------

Ak ste spravili zmeny v s<>bore, ale nem<65>te ich e<>te ulo<6C>en<65>,
m<EFBFBD><EFBFBD>u by<62> v pr<70>pade p<>de syst<73>mu straten<65>.  Aby v<>s Emacs pred t<>m ochr<68>nil,
periodicky zapisuje "auto save" s<>bor pre ka<6B>d<EFBFBD> s<>bor, ktor<6F>
editujete.  Meno auto save s<>boru m<> na za<7A>iatku a na konci #;
napr<EFBFBD>klad ak sa V<><56> soubor naz<61>va "hello.c", jeho auto save
s<EFBFBD>bor sa naz<61>va "#hello.c#".  Ak s<>bor ulo<6C><6F>te norm<72>lnym sp<73>sobom,
Emacs auto save s<>bor zma<6D>e.

Ak nastane p<>d syst<73>mu, m<><6D>ete svoje <20>pravy obnovi<76> z auto-save
s<EFBFBD>boru, a to norm<72>lnym vyh<79>adan<61>m s<>boru (toho, ktor<6F> ste editovali,
nie auto save s<>boru) a n<>sledn<64>m spusten<65>m M-x recover-file<return>.
Na <20>iados<6F> o potvrdenie odpovedzte zadan<61>m yes<return> pre pokra<72>ovanie a
obnovenie auto-save d<>t.


* ECHO OBLAS<41>
-------------

Ke<EFBFBD> Emacs vid<69>, <20>e p<><70>ete pr<70>kazy pomaly, ukazuje V<>m ich v spodnej
<EFBFBD>asti obrazovky v oblasti naz<61>vanej "echo oblas<61>".  Echo oblas<61> obsahuje
doln<EFBFBD> riadok obrazovky.


* STAVOV<4F> RIADOK
----------------

Riadok bezprostredne nad echo oblas<61>ou sa naz<61>va "stavov<6F> riadok"
("mode line").
Stavov<EFBFBD> riadok vrav<61> nie<69>o ako:

--:** TUTORIAL.sk       (Fundamental)--L670--58%----------------

Tento riadok pod<6F>va u<>ito<74>n<EFBFBD> inform<72>ciu o stave Emacsu a texte, ktor<6F>
editujete.

U<EFBFBD> viete, <20>o znamen<65> meno s<>boru -- je to s<>bor, ktor<6F> ste vyh<79>adali.
-NN%-- ozna<6E>uje Va<56>u aktu<74>lnu poz<6F>ciu v texte; vrav<61>, <20>e NN percent textu
je nad horn<72>m okrajom obrazovky.  Ak je za<7A>iatok s<>boru na obrazovke, je
tu --Top-- a nie --00%--.  Ak je koniec textu na obrazovke, je tu
--Bot--.  Ak sa d<>vate na tak mal<61> text, <20>e sa cel<65> vojde na obrazovku,
stavov<EFBFBD> riadok vrav<61> --All--.

P<EFBFBD>smeno L a <20><>slice ozna<6E>uj<75> poz<6F>ciu in<69>m sp<73>sobom, ud<75>vaj<61> riadok, na ktorom
sa nach<63>dza kurzor.

Hviezdi<EFBFBD>ky bl<62>zko za<7A>iatku znamenaj<61>, <20>e ste text zmenili.  Tesne po
vyh<EFBFBD>adan<EFBFBD> alebo ulo<6C>en<65> s<>boru v tejto <20>asti stavov<6F>ho riadku nie s<> <20>iadne
hviezdi<EFBFBD>ky, iba poml<6D>ky.

<EFBFBD>as<EFBFBD> stavov<6F>ho riadku v z<>tvork<72>ch vrav<61>, v ak<61>ch edita<74>n<EFBFBD>ch m<>doch sa
nach<EFBFBD>dzate.  Implicitn<74> m<>d je Fundamental, <20>o je ten, ktor<6F> moment<6E>lne
pou<EFBFBD><EFBFBD>vate.  Je pr<70>kladom hlavn<76>ho m<>du ("major mode").

Emacs m<> cel<65> rad hlavn<76>ch m<>dov.  Niektor<6F> z nich s<> ur<75>en<65> pre
editovanie r<>znych programovac<61>ch jazykov a/alebo textov ako napr. Lisp m<>d,
Text m<>d, at<61>.  V <20>ubovo<76>nom okamihu je akt<6B>vny pr<70>ve jeden hlavn<76> m<>d a
jeho meno je mo<6D>n<EFBFBD> n<>js<6A> v stavovom riadku na mieste, kde je teraz
"Fundamental".

Ka<EFBFBD>d<EFBFBD> hlavn<76> m<>d men<65> chovanie niektor<6F>ch pr<70>kazov.  Napr<70>klad existuj<75>
pr<EFBFBD>kazy pre vytv<74>ranie koment<6E>rov v programe, a preto<74>e ka<6B>d<EFBFBD> programovac<61>
jazyk m<> in<69> predstavu o tom, ako m<> koment<6E>r vyzera<72>,
mus<EFBFBD> ka<6B>d<EFBFBD> hlavn<76> m<>d vklada<64> koment<6E>re inak.  Ka<4B>d<EFBFBD> hlavn<76> m<>d je
vlastne meno extended pr<70>kazu, ktor<6F>m sa do tohoto m<>du m<><6D>ete
prepn<EFBFBD><EFBFBD>.  Napr<70>klad M-x fundamental-mode je pr<70>kaz pre prepnutie sa do
Fundamental m<>du.

Ak sa chyst<73>t meni<6E> norm<72>lny text, ako napr<70>klad tento s<>bor, pravdepodobne by
ste mali pou<6F>i<EFBFBD> Text m<>d.
> Nap<61><70>te M-x text-mode <Return>.

Nebojte sa, <20>iadny z pr<70>kazov, ktor<6F> ste sa nau<61>ili, chovanie Emacsu nijako
v<EFBFBD>znamne nezmen<65>.  M<><4D>ete si ale v<>imn<6D><6E>, <20>e M-f a M-b teraz pracuj<75>
s apostrofmi ako so s<><73>as<61>ou slova.  Pred t<>m, vo Fundamental m<>de, M-f
a M-b pracovali s apostrofmi ako odde<64>ova<76>mi slov.

Hlavn<EFBFBD> m<>dy oby<62>ajne robia men<65>ie zmeny, ako bola t<>to: pr<70>kazy v<><76><EFBFBD>inou
robia "to ist<73>", ale v ka<6B>dom hlavnom m<>de pracuj<75> trochu inak.

Dokument<EFBFBD>ciu k aktu<74>lnemu hlavn<76>mu m<>du si m<><6D>ete zobrazi<7A> stla<6C>en<65>m C-h m.

>> Raz alebo viac kr<6B>t pou<6F>ite C-u C-v, aby ste tento riadok dostali
   na vrchol obrazovky.
>> Stla<6C>te C-h m, aby ste videli, ako sa Text m<>d l<><6C>i od Fundamental
   m<>du.
>> Stla<6C>te C-x 1 pre odstr<74>nenie dokument<6E>cie z obrazovky.

Hlavn<EFBFBD> m<>dy sa naz<61>vaj<61> hlavn<76> preto, <20>e tie<69> existuj<75> ved<65>aj<61>ie m<>dy
(minor modes).  Ved<65>aj<61>ie m<>dy nie s<> alternat<61>vou k hlavn<76>m m<>dom, ale
ich mal<61> modifik<69>cie.  Ka<4B>d<EFBFBD> ved<65>aj<61><6A> m<>d m<><6D>e by<62> zapnut<75> alebo vypnut<75>
s<EFBFBD>m o sebe nez<65>visle na v<>etk<74>ch ostatn<74>ch ved<65>aj<61><6A>ch m<>doch a nez<65>visle na
hlavnom m<>de.  Tak<61>e nemus<75>te pou<6F><75>va<76> <20>iadny ved<65>aj<61><6A> m<>d alebo m<><6D>ete
pou<EFBFBD><EFBFBD>va<EFBFBD> jeden ved<65>aj<61><6A> m<>d alebo <20>ubovo<76>n<EFBFBD> kombin<69>ciu nieko<6B>k<EFBFBD>ch
ved<EFBFBD>aj<EFBFBD><EFBFBD>ch m<>dov.

Jedn<EFBFBD>m z ve<76>mi u<>ito<74>n<EFBFBD>ch ved<65>aj<61><6A>ch m<>dov, hlavne pre <20>pravy slovensk<73>ch
textov, je Auto Fill m<>d.  Ke<4B> je tento m<>d zapnut<75>, Emacs zalom<6F> riadok
medzi dvoma slovami, kedyko<6B>vek vklad<61>te text a riadok sa stane pr<70>li<6C>
dlh<EFBFBD>m.

Auto Fill m<>d m<><6D>ete zapn<70><6E> vykonan<61>m M-x auto-fill-mode<Return>.
Ak je tento m<>d zapnut<75>, m<><6D>ete ho vypn<70><6E> vykonan<61>m M-x
auto-fill-mode<Return>.  Ak je m<>d vypnut<75>, tento pr<70>kaz ho zap<61>na,
a ak je m<>d zapnut<75>, tak ho tento pr<70>kaz vyp<79>na.  Vrav<61>me, <20>e tento
pr<EFBFBD>kaz prep<65>na ("toggles") tento m<>d.

>> Nap<61><70>te te<74>a M-x auto-fill-mode<Return>.  Potom vkladajte "asdf " st<73>le
   dookola tak dlho, pokia<69> neuvid<69>te, ako sa vkladan<61> riadok rozdel<65> na dva
   riadky.  Do textu mus<75>te vklada<64> medzery preto, <20>e Auto Fill m<>d
   zalamuje riadky iba v medzer<65>ch.

Okraj je obvykle nastaven<65> na 70 znakov, ale m<><6D>ete to zmeni<6E> pr<70>kazom
C-x f.  Hodnotu okraju, ktor<6F> si prajete, by ste mali preda<64> ako
numerick<EFBFBD> argument.

>> Nap<61><70>te C-x f s argumentom 20.  (C-u 2 0 C-x f).
   Potom nap<61><70>te nejak<61> text a pozorujte, ako Emacs vyp<79><70>a riadky po
   20. znakoch.  Potom nastavte okraj sp<73><70> na 70 op<6F>tovn<76>m pou<6F>it<69>m
   C-x f.

Ak sprav<61>te zmeny uprostred odstavca, Auto Fill m<>d ho
nepreform<EFBFBD>tuje.
Pre preform<72>tovanie odstavca stla<6C>te M-q (Meta-q) s kurzorom vn<76>tri
odstavca.

>> Presu<73>te kurzor do predch<63>dzaj<61>ceho odstavcu a stla<6C>te M-q.


* VYH<59>AD<41>VANIE
--------------

Emacs vie v texte vyh<79>ad<61>va<76> re<72>azce (tj. skupiny spojen<65>ch znakov alebo
slov) smerom vpred alebo vzad.  H<>adanie re<72>azca je pr<70>kaz pres<65>vaj<61>ci
kurzor; presunie kurzor na najbli<6C><69>ie miesto, kde sa tento re<72>azec nach<63>dza.

Vyh<EFBFBD>ad<EFBFBD>vac<EFBFBD> pr<70>kaz Emacsu sa l<><6C>i od vyh<79>ad<61>vac<61>ch pr<70>kazov v<><76><EFBFBD>iny
editorov v tom zmysle, <20>e je "inkrement<6E>lny".  To znamen<65>, <20>e vyh<79>ad<61>vanie
sa rob<6F> u<> v okam<61>iku, ke<6B> zad<61>vate h<>adan<61> re<72>azec.

Pr<EFBFBD>kaz pre h<>adanie vpred je C-s a pre h<>adanie vzad C-r.
POZOR!  E<>te to nesk<73><6B>ajte.

Ke<EFBFBD> stla<6C><61>te C-s, uvid<69>te v echo oblasti prompt "I-search".  To V<>m
vrav<EFBFBD>, <20>e Emacs sa nach<63>za v stave, ktor<6F> sa naz<61>va inkrement<6E>lne h<>adanie,
a <20>ak<61>, k<>m mu zad<61>te, <20>o chcete h<>ada<64>.  <RET> h<>adanie ukon<6F><6E>.

>> Teraz za<7A>nite h<>adanie stla<6C>en<65>m C-s.  POMALY, p<>smeno po p<>smene, p<><70>te
   slovo 'kurzor'.  Po ka<6B>dom p<>smene si v<>imnite, <20>o sa deje s kurzorom.
   Teraz ste vyh<79>adali "kurzor" prv<72> kr<6B>t.
>> Stla<6C>te C-s znova, aby ste na<6E>li <20>al<61><6C> v<>skyt slova "kurzor".
>> Teraz <20>tyri kr<6B>t stla<6C>te <Delback> a pozerajte, ako sa kurzor
   pres<65>va.
>> Stla<6C>te <RET> pre ukon<6F>enie h<>adania.

Videli ste, <20>o sa stalo?  Emacs sa v inkrement<6E>lnom h<>adan<61> pok<6F><6B>a
prejs<EFBFBD> na <20>al<61><6C> v<>skyt re<72>azca, ktor<6F> ste dosia<69> nap<61>sali.  Ak chcete
prejs<EFBFBD> na <20>al<61><6C> v<>skyt 'kurzor', jednoducho stla<6C>te C-s zas.
Ak u<> <20>iadny tak<61> v<>skyt nie je, Emacs p<>pne a povie V<>m, <20>e
h<EFBFBD>adanie moment<6E>lne "zlyh<79>va", C-g h<>adanie ukon<6F><6E>.

POZN<EFBFBD>MKA: Na niektor<6F>ch syst<73>moch stla<6C>enie C-s sp<73>sob<6F> zatuhnutie
obrazovky a neuvid<69>te <20>iadny <20>al<61><6C> v<>stup z Emacsu.  To znamen<65>, <20>e
"vlastnos<6F>" opera<72>n<EFBFBD>ho syst<73>mu nazvan<61> "flow control" zachyt<79>va C-s a
nepust<EFBFBD> ho k Emacsu.  Pre odtuhnutie obrazovky stla<6C>te C-q.  Potom
vyh<EFBFBD>adajte v sekcii "Spontaneous Entry to Incremental Search" v manu<6E>le
Emacsu radu, ako ob<6F>s<EFBFBD> t<>to "vlastnos<6F>".

Ak uprostred inkrement<6E>lneho h<>adania stla<6C><61>te <Delback>, uvid<69>te,
<EFBFBD>e posledn<64> znak v h<>adanom re<72>azci zmizne a h<>adanie sa vracia na posledn<64>
miesto h<>adania.  Predpokladajme napr<70>klad, <20>e ste nap<61>sali "c", aby ste
na<EFBFBD>li prv<72> v<>skyt "k".  Ak teraz stla<6C><61>te "u", kurzor sa presunie na
prv<EFBFBD> v<>skyt "ku".  Teraz stla<6C>te <Delback>.  To vyma<6D>e "u" z h<>adan<61>ho
re<EFBFBD>azca a kurzor sa presunie sp<73><70> na prv<72> v<>skyt "k".

Ak uprostred h<>adania stla<6C><61>te control alebo meta znak (s nieko<6B>k<EFBFBD>mi
v<EFBFBD>nimkami -- znaky, ktor<6F> s<> <20>peci<63>lne v h<>adan<61>, ako C-s a C-r),
h<EFBFBD>adanie bude ukon<6F>en<65>.

C-s za<7A><61>na h<>adanie, ktor<6F> h<>ad<61> ak<61>ko<6B>vek v<>skyt h<>adan<61>ho re<72>azca ZA
aktu<EFBFBD>lnu poz<6F>ciu kurzoru.  Ak chcete nie<69>o h<>ada<64> v predch<63>dzaj<61>com texte,
stla<EFBFBD>te namiesto C-s  C-r.  V<>etko, <20>o sme povedali o C-s, plat<61> tie<69> o C-r
okrem toho, <20>e smer h<>adania je opa<70>n<EFBFBD>.


* VIAC OKIEN
------------

Jednou z pekn<6B>ch vlastnost<73> Emacsu je to, <20>e m<><6D>e na obrazovke zobrazi<7A>
viac okien s<><73>asne.

>> Presu<73>te kurzor na tento riadok a stla<6C>te C-u 0 C-l (to je CONTROL-L, nie
   CONTROL-1).

>> Ak stla<6C><61>te C-x 2, obrazovka sa rozdel<65> na dve okn<6B>.
   Obidve okn<6B> zobrazuj<75> tento t<>torial.  Kurzor zost<73>va na vrchu okna.

>> Stla<6C>te C-M-v pre rolovanie spodn<64>ho okna.
   (Ak nem<65>te skuto<74>n<EFBFBD> kl<6B>vesu Meta, stla<6C>te ESC C-v.)

>> Stla<6C>te C-x o ("o" ako "other") pre presun kurzoru do doln<6C>ho okna.
>> Pou<6F>ite C-v a M-v v spodnom okne pre jeho rolovanie.
   Pokra<72>ujte v <20><>tan<61> t<>chto in<69>trukci<63> v hornom okne.

>> Znovu stla<6C>te C-x o pre presun kurzoru sp<73><70> do horn<72>ho okna.
   Kurzor v hornom okne je presne na mieste, kde bol p<>vodne.

M<EFBFBD><EFBFBD>ete <20>alej pou<6F><75>va<76> C-x o pre prep<65>nanie medzi oknami.  Ka<4B>d<EFBFBD> okno m<> svoju
vlastn<EFBFBD> poz<6F>ciu kurzoru, ale kurzor zobrazuje iba jedno okno.
V<EFBFBD>etky obvykl<6B> edita<74>n<EFBFBD> pr<70>kazy platia pre okno, v ktorom sa nach<63>dza
kurzor.  Toto okno naz<61>vame "akt<6B>vne okno" ("selected window").

Pr<EFBFBD>kaz C-M-v je ve<76>mi u<>ito<74>n<EFBFBD>, ak v jednom okne editujete text a
druh<EFBFBD> okno pou<6F><75>vate iba pre preh<65>ad.  M<><4D>ete nech<63>va<76> kurzor st<73>le
v okne, kde editujete, a postupova<76> po druhom okne pomocou C-M-v.

C-M-v je pr<70>kladom CONTROL-META znaku.  Ak m<>te skuto<74>n<EFBFBD> META kl<6B>vesu,
m<EFBFBD><EFBFBD>ete vyvola<6C> C-M-v pridr<64>an<61>m oboch kl<6B>ves CTRL a META pri stla<6C>en<65> v.
Nez<EFBFBD>le<EFBFBD><EFBFBD> na tom, <20>i stla<6C><61>te ako prv<72> kl<6B>vesu CTRL alebo META, preto<74>e obe
tieto kl<6B>vesy funguj<75> ako modifik<69>tory kl<6B>ves, ktor<6F> stla<6C><61>te.

Ak nem<65>te skuto<74>n<EFBFBD> META kl<6B>vesu, m<><6D>ete namiesto nej pou<6F>i<EFBFBD> ESC, na
porad<EFBFBD> z<>le<6C><65>: mus<75>te stla<6C>i<EFBFBD> ESC a potom CTRL-v; CTRL-ESC v by
nefungovalo.  To preto, lebo ESC je samostatn<74> znak, a nie modifik<69>tor.

>> Stla<6C>te C-x 1 (v hornom okne), aby ste sa zbavili doln<6C>ho okna.

(Ak by ste C-x 1 stla<6C>ili v dolnom okne, odstr<74>nilo by to horn<72> okno.
Ch<EFBFBD>pte tento pr<70>kaz ako "ponechaj akur<75>t jedno okno -- to, v ktorom
akur<EFBFBD>t som".)

Nemus<EFBFBD>te v oboch okn<6B>ch zobrazova<76> ten ist<73> buffer.  Ak pou<6F>ijete
C-x C-f pre vyh<79>adanie s<>boru v jednom z okien, druh<75> okno sa nezmen<65>.
M<EFBFBD><EFBFBD>ete vyh<79>ad<61>va<76> s<>bory v oboch okn<6B>ch nez<65>visle.

Tu je <20>al<61><6C> sp<73>sob, ako vyu<79>i<EFBFBD> dve okn<6B> na zobrazenie dvoch r<>znych vec<65>:

>> Stla<6C>te C-x 4 C-f nasledovan<61> menom niektor<6F>ho z Va<56>ich s<>borov.
   Dokon<6F>ite to pomocou <Return>.  Vid<69>te zadan<61> s<>bor v dolnom okne.
   Presunul sa tam aj kurzor.

>> Stla<6C>te C-x o pre presun sp<73><70> do horn<72>ho okna a C-x 1 pre zmazanie
   doln<6C>ho okna.


* REKURZ<52>VNE EDITA<54>N<EFBFBD> <20>ROVNE
----------------------------

Ob<EFBFBD>as sa dostanete do nie<69>oho, <20>o sa naz<61>va "rekurz<72>vna edita<74>n<EFBFBD> <20>rove<76>"
("recursive editing level").  To je indikovan<61> hranat<61>mi z<>tvorkami v
stavovom riadku obklopuj<75>cemu z<>tvorky okolo mena hlavn<76>ho m<>du.
Napr<EFBFBD>klad m<><6D>ete vidie<69> [(Fundamental)] namiesto (Fundamental).

Aby ste sa dostali z rekurz<72>vnej edita<74>nej <20>rovne, stla<6C>te ESC ESC ESC.
To je v<>eobecn<63> "vyskakovac<61>" pr<70>kaz.  M<><4D>ete ho pou<6F>i<EFBFBD> tie<69> pre odstr<74>nenie
niektor<EFBFBD>ch okien a vysko<6B>enie z minibuffera.

>> Stla<6C>te M-x, aby ste sa dostali do minibuffera; potom stla<6C>te
   ESC ESC ESC, aby ste sa z neho dostali von.

Z rekurz<72>vnej edita<74>nej <20>rovne nem<65><6D>ete vysko<6B>i<EFBFBD> pomocou C-g.  To preto, <20>e
C-g je vyu<79><75>van<61> pre ru<72>enie pr<70>kazov a argumentov VO VN<56>TRI rekurz<72>vnej
edita<EFBFBD>nej vrstvy.


* Z<>SKANIE <20>AL<41>EJ N<>POVEDY
--------------------------

V tomto t<>toriale sme sa pok<6F>sili V<>m poskytn<74><6E> dostatok inform<72>ci<63>,
aby ste mohli za<7A>a<EFBFBD> Emacs pou<6F><75>va<76>.  V Emacse je toho to<74>ko, <20>e by bolo
nemo<EFBFBD>n<EFBFBD> to v<>etko objasni<6E> v tomto n<>vode.  V ka<6B>dom pr<70>pade sa o Emacse
m<EFBFBD><EFBFBD>ete nau<61>i<EFBFBD> viac, preto<74>e m<> ve<76>a u<>ito<74>n<EFBFBD>ch vlastnost<73>.  Emacs pon<6F>ka
pr<EFBFBD>kazy pre <20><>tanie dokument<6E>cie svojich pr<70>kazov.  V<>etky tieto "help"
pr<EFBFBD>kazy za<7A><61>naj<61> znakom Control-h, ktor<6F> sa naz<61>va "help znak".

Pre pou<6F>itie vlastnost<73> n<>povedy stla<6C>te znak C-h a potom znak hovoriaci,
ak<EFBFBD> druh n<>povedy si <20>iadate.  Ak ste NAOZAJ straten<65>, stla<6C>te C-h ? a
Emacs V<>m povie, ak<61> druhy n<>povedy V<>m m<><6D>e poskytn<74><6E>.  Ak ste stla<6C>ili
C-h a potom ste sa rozhodli, <20>e <20>iadnu n<>povedu nechcete, jednoducho ju
zru<EFBFBD>te stla<6C>en<65>m C-g.

(Na niektor<6F>ch po<70><6F>ta<74>och je v<>znam znaku C-h zmenen<65>.  To by naozaj
nemalo by<62> v<>eobecn<63>m nastaven<65>m pre v<>etk<74>ch pou<6F><75>vate<74>ov, tak<61>e m<>te pr<70>vo
pos<EFBFBD>a<EFBFBD>ova<EFBFBD> sa syst<73>mov<6F>mu administr<74>torovi.  Do tej doby, ak C-h
nezobrazuje hl<68>senie o n<>povede v dolnej <20>asti obrazovky, sk<73>ste namiesto
toho pou<6F><75>va<76> kl<6B>vesu F1 alebo M-x help RET.)

Najz<EFBFBD>kladnej<EFBFBD><EFBFBD> pr<70>kaz n<>povedy je C-h c.  Stla<6C>te C-h, znak c a kl<6B>vesov<6F>
pr<EFBFBD>kaz; Emacs potom zobraz<61> ve<76>mi stru<72>n<EFBFBD> popis pr<70>kazu.

>> Stla<6C>te C-h c C-p.

   Hl<48>senie by malo vyzera<72> asi takto

	C-p runs the command previous-line

To v<>m oznamuje "meno funkcie".  Men<65> funkci<63> s<> pou<6F><75>van<61> hlavne pre
konfigur<EFBFBD>ciu a roz<6F>irovanie Emacsu.  Ale preto<74>e men<65> funkci<63> s<> volen<65>
tak, aby nazna<6E>ovali, <20>o zodpovedaj<61>ci pr<70>kaz rob<6F>, m<><6D>u sl<73><6C>i<EFBFBD> tie<69>
ako ve<76>mi stru<72>n<EFBFBD> dokument<6E>cia -- dostato<74>n<EFBFBD> na to, aby V<>m pripomenula
pr<EFBFBD>kazy, ktor<6F> ste sa u<> nau<61>ili.

Viacznakov<EFBFBD> pr<70>kazy ako C-x C-s a (ak nem<65>te META, EDIT ani ALT
kl<EFBFBD>vesu) <ESC>v s<> pre C-h c povolen<65> tie<69>.

Na z<>skanie viac inform<72>ci<63> o pr<70>kaze pou<6F>ite namiesto C-h c C-h k.

>> Stla<6C>te C-h k C-p.

To zobraz<61> dokument<6E>ciu k funkcii a jej meno v emacsovom okne.  Ak
v<EFBFBD>stup pre<72><65>tate, stla<6C>te C-x 1, aby ste sa textu n<>povedy zbavili.
Nemus<EFBFBD>te to robi<62> hne<6E>.  M<><4D>ete chv<68><76>u editova<76> a nazera<72> do textu
n<EFBFBD>povedy a a<> potom stla<6C>i<EFBFBD> C-x 1.

Tu s<> <20>al<61>ie u<>ito<74>n<EFBFBD> vo<76>by C-h:

   C-h f	Popis funkcie.  Zad<61>v<EFBFBD>te meno funkcie.

>> Sk<53>ste nap<61>sa<73> C-h f previous-line<Return>.
   To vyp<79><70>e v<>etky inform<72>cie, ktor<6F> Emacs m<> o funkcii implementuj<75>cej
   pr<70>kaz C-p.

Podobn<EFBFBD> pr<70>kaz C-h v zobraz<61> dokument<6E>ciu premennej, ktorej hodnotu
m<EFBFBD><EFBFBD>ete nastavi<76> pre ovplyvnenie chovania Emacsu.  Meno premennej mus<75>te
zada<EFBFBD>, a<> ke<6B> sa na<6E> Emacs sp<73>ta.

   C-h a	Pr<50>kazov<6F> apropos.  Zadajte k<><6B><EFBFBD>ov<6F> slovo a Emacs vyp<79><70>e
		v<>etky pr<70>kazy, ktor<6F>ch meno obsahuje toto k<><6B><EFBFBD>ov<6F>
		slovo.  V<>etky tieto pr<70>kazy m<><6D>u by<62> vyvolan<61> pomocou
		Meta-x.  Pre niektor<6F> pr<70>kazy pr<70>kazov<6F> apropos vyp<79><70>e
		tie<69> jedno alebo dvojznakov<6F> sekvencie, ktor<6F> vykon<6F>vaj<61>
		ten ist<73> pr<70>kaz.

>> Nap<61><70>te C-h a file<Return>.

To zobraz<61> v druhom okne zoznam v<>etk<74>ch M-x pr<70>kazov obsahuj<75>cich "file" vo
svojom n<>zve.  Znakov<6F> pr<70>kazy ako C-x C-f uvid<69>te vyp<79>san<61> ved<65>a
zodpovedaj<EFBFBD>cich mien pr<70>kazov ako find-file.

>> Stla<6C>te C-M-v pre posun okna s n<>povedou.  Urobte to viac kr<6B>t.

>> Stla<6C>te C-x 1 pre zmazanie okna s n<>povedou.

   C-h i        <20><>tanie on-line manu<6E>lov (tie<69> Info).  Tento pr<70>kaz
        V<>s prepne do <20>peci<63>lneho buffera s n<>zvom `*info*',
		v ktorom m<><6D>ete <20><>ta<74> on-line manu<6E>ly pre bal<61>ky
        in<69>talovan<61> na va<76>om syst<73>me.  Ak stla<6C><61>te m emacs <Return>,
		m<><6D>ete si napr<70>klad pre<72><65>ta<74> manu<6E>l k Emacsu.  Ak ste
		doteraz nikdy nepou<6F><75>vali Info, stla<6C>te ? a Emacs v<>m
		predstav<61> hlavn<76> mo<6D>nosti m<>du pre Info.  Ak toto
		predstavenie absolvujete, mali by ste pou<6F><75>va<76> Info
		manu<6E>l Emacsu ako svoju prim<69>rnu dokument<6E>ciu.


* VIAC VLASTNOST<53>
-----------------

Na to, aby ste sa nau<61>ili viac o Emacse, pre<72><65>tajte si jeho manu<6E>l, bu<62> ako
knihu alebo on-line vo form<72>te Info (pou<6F>ite Help menu alebo stla<6C>te F10 h r).
Dve vlastnosti, ktor<6F> sa v<>m m<><6D>u p<><70>i<EFBFBD>, je dop<6F><70>anie, ktor<6F> <20>etr<74> p<>sanie a
dired, ktor<6F> zjednodu<64>uje pr<70>cu so s<>bormi.

Dop<EFBFBD><EFBFBD>anie je na vyvarovanie sa zbyto<74>n<EFBFBD>ho p<>sania.  Napr<70>klad, ke<6B> sa chcete
dosta<EFBFBD> do bufferu *Messages*, m<><6D>ete nap<61>sa<73> C-x b *M<Tab> a Emacs dopln<6C>
zvy<EFBFBD>ok mena bufferu, a<> potia<69>, pokia<69> ho dok<6F><6B>e zisti<74> z toho, <20>o ste u<>
nap<EFBFBD>sali.  Dop<6F><70>anie je pop<6F>san<61> v Info verzii manu<6E>lu Emacsu, v kapitole
nazvanej "Completion".

Dired v<>m dovo<76>uje zobrazi<7A> zoznam s<>borov v adres<65>ri (a volite<74>ne jeho
podadres<EFBFBD>roch), pres<65>va<76>, upravova<76>, premenov<6F>va<76>, maza<7A> a in<69><6E> manipulova<76> so
s<EFBFBD>bormi.  Dired je pop<6F>san<61> v Info verzii manu<6E>lu Emacsu, v kapitole nazvanej
"Dired".

Manu<EFBFBD>l tie<69> popisuje ve<76>a in<69>ch vlastnost<73> Emacsu.

* Z<>VER
-------

Nezabudnite, Emacs ukon<6F><6E>te vykonan<61>m pr<70>kazu C-x C-c.  Pre do<64>asn<73>
odskok do shellu, z ktor<6F>ho sa do Emacsu m<><6D>ete op<6F><70> vr<76>ti<74>,
pou<EFBFBD>ite C-z.

Z<EFBFBD>merom tohto t<>torialu je by<62> zrozumite<74>n<EFBFBD> v<>etk<74>m nov<6F>m pou<6F><75>vate<74>om, tak<61>e
ak naraz<61>te na nie<69>o nejasn<73>ho, tak nez<65>fajte a ned<65>vajte to za vinu sebe
-- s<>a<EFBFBD>ujte sa!


KOP<EFBFBD>ROVANIE
-----------

Tento t<>torial vych<63>dza z dlhej rady emacsov<6F>ch t<>torialov za<7A>atej
t<EFBFBD>torialom nap<61>san<61>m Stuartom Cracraftom pre p<>vodn<64> Emacs.

T<EFBFBD>to verzia t<>torialu je, podobne ako GNU Emacs, chr<68>nen<65> copyrightom
a je <20><>ren<65> s povolen<65>m distribuova<76> k<>pie za ist<73>ch podmienok:

Copyright (c) 1985, 1996 Free Software Foundation

   Ka<4B>d<EFBFBD>mu je zaru<72>en<65> pr<70>vo vytv<74>ra<72> a distribuova<76> presn<73> k<>pie tohto
   dokumentu tak, ako ho dostal, na akomko<6B>vek m<>diu, s t<>m, <20>e bude
   zachovan<61> t<>to pozn<7A>mka o autorstve a pozn<7A>mka o povolen<65>, a <20>e
   distrib<69>tor zaru<72>uje pr<70>jemcovi pr<70>vo na <20>al<61>iu redistrib<69>ciu povolen<65>
   touto pozn<7A>mkou.

   Je zaru<72>en<65> pr<70>vo distribuova<76> modifikovan<61> verzie tohto dokumentu
   alebo jeho <20>ast<73> pod hore uveden<65>mi podmienkami za predpokladu, <20>e
   obsahuje jasn<73> pozn<7A>mky uv<75>dzaj<61>ce, kto urobil posledn<64> <20>pravy.

Podmienky pre kop<6F>rovanie Emacsu samotn<74>ho s<> zlo<6C>itej<65>ie, ale
v rovnakom duchu.  Pre<72><65>tajte si, pros<6F>m, s<>bor COPYING a potom dajte k<>pie
GNU Emacsu svojim priate<74>om.  Pom<6F>hajte potla<6C>ova<76> softwarov<6F> ob<6F>trukciu
("vlastn<74>ctvo") pou<6F><75>van<61>m, p<>san<61>m a zdie<69>an<61>m free softwaru!

;;; Local Variables:
;;; coding: iso-latin-2
;;; End: